História školy

1. časť:

prvé obdobie (z dejín školstva v Trenčíne do r.1649)

druhé obdobie (1649-1773)

tretie obdobie (1773-1850)

štvrté obdobie (1850-1918)

2. časť:

prvé obdobie (1918-1939)

druhé obdobie (1939-1945)

tretie obdobie (1945-1969)

štvrté obdobie (1969-1999)

1. časť:

Prvé obdobie (z dejín školstva v Trenčíne do r. 1649)

Počiatky školskej vzdelanosti v Trenčíne siahajú do 15. storočia. Už v r. 1437 sa medzi zástupcami mesta spomína rektor Ján, čo svedčí o tom, že Trenčín mal v tomto čase mestskú školu. Častejšie správy o nej však máme až zo 16. storočia, presnejšie od roku 1528, keď škola vyhorela a od roku 1530, odkedy sa v mestských účtoch pravidelne zaznamenávali platy jej rektorov a učiteľov. Škola bola v poslednej tretine 16. storočia v rukách evanjelikov a mala v tom čase charakter nižšieho gymnázia. Pozostávala z troch nižších a dvoch vyšších tried (ročníkov) a jej organizácia aj učebné osnovy sa riadili podľa školského poriadku, ktorý bol analogický ako školské osnovy a poriadky na ostatných evanjelických mestských školách.

V 16. storočí vzniklo v Trenčíne evanjelické gymnázium, ktoré sa prvýkrát spomína okolo r. 1570. Jeho prvým rektorom bol učený zeman Peter Babroš, rodák z Beluše, ktorý prišiel do Trenčína už ako uznávaný pedagóg z Veličnej na Orave. Bol aj mestským pisárom (notárom) a vynikol ako básnik.

Posledný rektor školy Juraj Holveid ml. zotrval v Trenčíne do r. 1672, kedy musel školu opustiť pre prenasledovanie zo strany ideologických odporcov. Tento rok možno považovať za rok zániku trenčianskeho gymnázia. V stredoškolských tradíciách pokračovalo v meste len jezuitské gymnázium, založené už v r. 1649.

Druhé obdobie (1649-1773)

V Trenčíne začali jezuiti pôsobiť od decembra 1646. Začiatkom januára 1649 dostali od komorného radcu Rakovického právo na otvorenie školy v meste. Vyučovalo sa v malej miestnosti v Popelovom dome (stál na mieste dnešnej sporiteľne na Mierovom námestí), ktorý v r. 1655 kúpili. Rektorom kolégia a riaditeľom školy bol Ján Lippay a prvým profesorom Tomáš Vulpianus z Moravy. Onedlho po založení nastal veľký rozvoj školy. Do r. 1688 na 363. Študenti z mesta tvorili iba menšiu časť, väčšina pochádzala z okolia Trenčína a takmer všetci boli slovenskej národnosti. V rokoch 1655-58 učili na škole i slovenskí profesori, ako bol Andrej Jankovič, Mikuláš Nemčány, Ján Černiansky a ďalší. Vyučovanie sa riadilo spoločným štatútom Ratio studiorum ešte z r. 1599. Hlavným predmetom štúdia bol latinský jazyk, ktorý sa používal aj na objasňovanie poznatkov z iných odborov. Prostriedkami podporujúcimi štúdium boli početné cvičenia, opakovanie učiva, súťaže, verejné recitácie a akadémie. Vyučovanie bývalo predpoludním i popoludní po dvoch hodinách, v sobotu bývalo celotýždenné opakovanie učiva a katechizmus. Účinkovanie jezuitov a vyučovanie bolo niekoľkokrát prerušené kvôli vpádom Turkov, protihabsburgským  povstaniam  a  morovej  epidémii.  Po  zrušení  rehole jezuitov v roku 1776 panovníčka Mária Terézia rozhodla, že školu preberú piaristi. V rokoch 1773-76 vyučovali na gymnáziu väčšinou exjezuiti, čiastočne i svetskí kňazi.

Tretie obdobie 1773-1850

Piaristi otvorili školu 7.novembra 1776 a mala názov Regium maius gymnasium (Kraľovské vyššie gymnázium). Ich študijný systém sa výrazne líšil od jezuitského systému, väčší priestor sa v ňom poskytoval domácim jazykom, najmä však reálnym predmetom. Krátko po prevzatí gymnázia sa zvýšil aj počet žiactva a v r. 1777 ho už navštevovalo 236 študentov.

Podľa školského poriadku z r. 1777-78 (Ratio educationis) bolo gymnázium päťtriedne. Školský rok trval od 1. novembra do 15. septembra. Veľké prázdniny boli od 16. septembra do 31. októbra. Feriálny (voľný) deň býval každý štvrtok celý deň a v utorok popoludní. V roku 1876 boli veľké prázdniny preložené na júl a august.

Učebné predmety gymnázia sa delili na potrebné a užitočné. Potrebné boli: náboženstvo, písanie, logika, štylistické cvičenia v latinčine i v rodnej reči a prírodopis. K užitočným predmetom patrili: Starý a Nový zákon, uhorské dejiny, zemepis. Školský poriadok povoľoval aj vyučovanie mimoriadnych predmetov, ako boli gréčtina, pokusná fyzika a poetika.

Na strednú školu mohli byť prijatí tí žiaci, ktorí dovŕšili 10. rok veku, vedeli čítať a písať po latinsky a v materinskej reči a z matematiky ovládali štyri základné počtové úkony. Tresty, ktoré sa používali, mali za cieľ pomáhať výchove. Keď nepomohli napomenutia, žiak bol preradený do nižšej triedy alebo prepustený zo školy. Návšteva divadiel a verejných zábav bola povolená iba v spoločnosti rodičov.

Od r. 1777 až do r. 1805 sa v zápisniciach uvádzali tieto stupne známkovania vedomostí žiakov: praeclarus (vynikajúci), bonus (dobrý), mediocris (stredný), praestans (obstojný), infra mediocritatem (podpriemerný), inter postremis (medzi poslednými). Stupnica správania bola: bona (dobré), mediocris (stredné), mala (zlé).

V r. 1807 nadobudol platnosť nový školský poriadok (Ratio educationis publicae), ktorý urobil do organizačnej štruktúry školy určité zásahy. Podľa neho tretia trieda ľudovej školy bola pripojená ku gymnáziu, a tak sa z päťtriedneho stalo gymnázium šesťtriednym. V r. 1831 prerušila riadne vyučovanie cholerová epidémia a v r. 1848 a 1849 bolo vyučovanie prerušené skoro úplne. V budove gymnázia boli umiestnení vojaci, ktorí tu spôsobili veľké škody.

Po porážke revolúcie 1848/49 vydal minister školstva Lev Thun pre všetky gymnázia a reálky nový organizačný poriadok (Entwurf), na základe ktorého vznikajú osemročné gymnáziá končiace maturitnou skúškou. Tento poriadok dovoľoval, aby národnosti žijúce v rakúskej monarchii používali na svojom území vlastný jazyk ako jazyk vyučovací.

Štvrté obdobie ( 1850-1918)

Na základe Thunovej reformy sa trenčianske gymnázium stalo štvortriednym nižším gymnáziom s vyučovacím jazykom slovenským. Nemčina bola povinným predmetom, maďarčinu učili profesori pololegálne a z vlastnej iniciatívy, úradne bola povolená iba od roku 1855, aj to až od štvrtej triedy.

Od februára 1862 do roku 1867, teda do rakúsko – maďarského vyrovnania, bol hlavným vyučovacím jazykom slovenský jazyk. Od roku 1867 slovenčinu vytlačila maďarčina, slovenčina sa používala ako “pomocný jazyk” v nižších triedach a koncom storočia sa učilo po slovensky iba náboženstvo.

Zmeny vyučovacieho jazyka kvalitu vyučovania nezlepšili. Neustále zmeny sa netýkali nepriaznivo len Slovákov, ale aj veľmi početných židovských žiakov, pre ktorých bola materinským jazykom nemčina. Preto v roku 1874 otvorila židovská náboženská obec v Trenčíne súkromné reálne gymnázium. Zaniklo však po niekoľkých rokoch, keďže vysoké náklady náboženská obec nebola schopná trvalo znášať.

Entwurf delil školský rok na 2 semestre a nariaďoval na konci každého prísne skúšanie.

Kráľovský prípis z 27. októbra 1868 povolil rozšíriť trenčianske gymnázium na šesť tried. V školskom roku 1868/69 sa otvorila piata trieda a v nasledujúcom roku šiesta. Tým sa stalo gymnázium vyšším.

Novoorganizované vyššie gymnáziá pripravovali žiakov na univerzitné štúdium a vyučujúci museli mať univerzitné vzdelanie zakončené štátnou skúškou.

16. augusta 1875 vzniká študentský podporujúci spolok Alumnea, ktorý mal vo väčšej miere umožniť štúdium chudobnejším žiakom, a tak zvýšiť počet študujúcej mládeže. Spolok podporoval len takých žiakov, ktorý mali dobré mravy a dobrý prospech. V prvom školskom roku po založení poskytoval každodenne teplý obed a večeru piatim chudobným žiakom, šiesti dostávali peňažitú pomoc.

V roku 1876 vzniklo silné hnutie za doplnenie trenčianskeho gymnázia na osemtriedne. Ministerstvo školstva dekrétom č. 12878 zo dňa 27. júna 1876 rozhodlo o doplnení gymnázia, a tak v školskom roku 1876/77 bola otvorená siedma a v školskom roku 1877/78 ôsma trieda. Tým sa stalo gymnázium úplným. Počet žiakov rýchlo stúpal, zvýšil sa aj počet profesorov, čo malo, samozrejme, aj kladný vplyv na intelektuálny potenciál mesta.

Gymnázium čiastočne financovalo mesto, profesorov platil štát. Stará budova bývalého jezuitského kláštora na hlavnom námestí už nevyhovovala, preto na náklad štátu koncom sedemdesiatych rokov budovu rozšírili, postavili 11 nových tried a rozličné ďalšie pomocné priestory. Takto upravená budova vyhovovala niekoľko desaťročí.

Éra postupného pomaďarčovania žiakov slovenského pôvodu začala po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r. 1867. Povestné školské zákony grófa Alberta Apponyiho z r. 1907 znemožňovali učiteľom národnostných škôl akúkoľvek činnosť pre vlastný národ. V r. 1909 ich doplnilo vládne nariadenie, podľa ktorého sa aj náboženstvo mohlo vyučovať len po maďarsky. Slováci, ale najmä študujúca mládež, museli znášať kruté jarmo maďarizácie až do vyhlásenia samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918.

Počas prvej svetovej vojny, v šk. rokoch 1914/15 a 1915/16, bola budova školy obsadená vojskom, a tak sa vyučovalo v budove vyššej dievčenskej školy a v ľudovej škole, a to popoludní od 14. do 18., prípadne do 19. hodiny. Pre vojnové udalosti vyučovanie v ďalšom čase síce nemuselo byť zastavené, ale priebiehalo so značnými ťažkosťami. Posledný šk. rok vo vojnovom ovzduší sa začal 5. septembra 1917 a trval do 15. júna 1918. Písomné maturitné skúšky sa konali v polovici mája, ústne skúšky začiatkom júna.

V celom vojnovom čase výrazne poklesla kultúra a samovzdelávacia aktivita študentov, poklesol i prospech žiactva.

V septembri 1918 začali maďarskí profesori nový školský rok. Po vzniku republiky prestali vyučovať, ale gymnázium nezaniklo, pokračovalo v nových podmienkach, v novom duchu a s novými ľuďmi:

2.  časť:

Prvé obdobie (1918-1939)

Začiatky života ústavu  v nových spoločenských podmienkach sú nerozlučne späté s menom Jiřího Neráda, profesora Vyššej zemskej reálky v Moravskej Ostrave, ktorý prišiel ako dobrovoľník na Slovensko v novembri 1918 a ponúkol svoje služby trenčianskej národnej rade, na čele ktorej stáli JUDr. Karol Štúr a bankový riaditeľ Igor Pietor. Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠNO) výnosom č. 1147 zo dňa 12. decembra 1918 poverilo Jiřího Neráda prevzatím a dočasnou správou Kráľovského katolíckeho vyššieho gymnázia v Trenčíne. Keďže budova školy bola nespôsobilá, stará, ústav sa presťahoval do budovy vyššej dievčenskej a obchodnej školy, ktorá bola nová, modernejšia.

Ďalším výnosom MŠNO zo dňa 31. decembra 1918, číslo 1989, bolo dovtedajšie klasické gymnázium premenované na reálne, s presným názvom Československé štátne reálne gymnázium Ľudevíta Štúra v Trenčíne. Z bývalého gymnázia zostal učiť iba prof. Mikuláš Horňák, ktorý zložil sľub vernosti, ostatní profesori boli prepustení.

Pravidelné vyučovanie sa začalo 13. januára 1919 o 8,00 hod. ráno, avšak až do konca školského roku ho bolo možné považovať len za akýsi prípravný kurz. Pre nedostatočný počet učiteľov mali vyššie triedy vyučovanie každý deň, nižšie triedy (delené na A, B) každý druhý deň, Gymnázium v Strážnici dodalo ústavu 300 učebníc z rôznych odborov.

Prvé poprevratové maturitné skúšky sa konali 26. a 27. júna 1919 a podpredsedom maturitnej komisie bol známy literárny vedec, univerzitný profesor Dr. Jaroslav Veček.

Prvý školský rok v slobodnej vlasti sa skončil 12. júla 1919, ticho, nehlučne, v hlbokom smútku nad nedávnou smrťou generála M. R. Štefánika.

Radosť zo slobodných čias však postupne upadala a o slovo sa hlásili nové problémy. Školskú prácu sťažoval nedostatok slovenských učebníc, zbierky nevyhovovali novým nárokom i novým osnovám a do popredia vystúpila i sociálna otázka študentov.

Začiatok školského roku 1919/20 skomplikoval dvojdňový štrajk študentov, ktorého cieľom bolo odstránenie riaditeľa Neráda, profesora Vitovského a profesora Jiráka. Inšpirátori vzbury boli potrestaní a potom už priebeh vyučovania nebol ničím narušený.

Pedagogický zbor predstavovalo 18 profesorov, viacerí sa venovali aj kultúrnej práci v miestnych spolkoch a aktívne prispeli pri sčítaní ľudu a súpise majetku. Jednou z vydarených akcií bol výlet žiakov do Prahy v máji 1920.

Písomné skúšky dospelosti sa konali z jazyka československého, latinského a francúzskeho a tieto spolu s ústnymi skúškami absolvovalo 24 študentov.

V šk. r. 1920/21 bol už ústav kompletne zariadený, všetky zbierky, nábytok a knihy boli zapísané. Napriek tomu, že pedagogický zbor nebol úplný, vyučovanie pokračovalo veľmi intenzívne po celý rok. 25. januára 1921 na mimoriadnej porade sa profesorský zbor uzniesol na tom, že písomné skúšky dospelosti sa budú konať z jazyka vyučovacieho (v češtine a v slovenčine podľa voľby skúšaného), z latinčiny, francúzštiny a matematiky. Matematika bude povinným predmetom aj na ústnych skúškach.

Ku skúškam dospelosti pristúpilo 39 kandidátov.

Začiatok šk. r. 1921/22 poznačili 2 udalosti: 20. októbra privítali žiaci i profesori v Trenčíne prezidenta T. G. Masaryka, ktorý sa tu zastavil na ceste z Bratislavy do Košíc a 13. novembra sa delegácia profesorova vybraných žiakov na čele s riaditeľom školy zúčastnila na pohrebe básnika P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.

Prospech žiakov bol veľmi slabý, takže prof. zbor často rozoberal príčiny tohoto stavu. Mnohých žiakov hatila v prospechu dochádzka vlakom, iní prichádzali z nižšieho stupňa slabšie pripravení a nie menšou chybou bola i ľahostajnosť rodičov.

V apríli 1922 vzniká Podporovací spolok pre chudobných žiakov Československého štátneho reálneho gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne. Vznikol splynutím spolku Alumnea, ktorý začal svoju činnosť ešte v šk. r. 1875 a Podporovacieho spolku pre chudobných žiakov v r. 1919. Cieľom spolku bolo hlavne požičiavať chudobným žiakom knihy, obstarávať im stravovanie, bývanie, oblečenie a udeľovať im peňažitú podporu. Predsedom spolku sa stal Igor Pietor, bankový riaditeľ a horlivými pracovníkmi profesor Václav Ingriš a advokát Karol Petráš. Skúšky dospelosti žiakov absolvovalo 24 žiakov. Riaditeľ Jiří Nerád odchádza v máji 1922 z Trenčína, stáva sa zemským školským inšpektorom a neskôr riaditeľom gymnázia v Bratislave. Do vymenovania nového riaditeľa boli správcami ústavu profesori Václav Ingriš a Jozef Jirák. V šk. roku 1922/23 mal ústav spolu 431 žiakov. Pravidelné vyučovanie sa začalo 5. septembra a trvalo do 25. júna, kedy bol ústav zatvorený pre epidemickú (šarlachovú) nákazu. Kvôli nej boli aj predĺžené letné prázdniny až do 20 .septembra. 30. októbra 1922 pozdravila delegácia 10 žiakov v Turčianskom Sv. Martine spisovateľa Martina Kukučína, ktorý sa vrátil po dlhoročnom pobyte v cudzine do vlasti. Na riadnych i mimoriadnych poradách rokovali o prospechu a správaní žiakov, o učebných osnovách, o udeľovaní štipendií a štátnych podpôr.

Skúškam dospelosti sa podrobilo 28 žiakov.

Nová etapa vývoja ústavu nastáva v šk. r. 1923/24, keď sa jeho riaditeľom stáva František Malota. Zvýšená pozornosť sa venovala otázkam pedagogickým i didaktickým. Nového riaditeľa charakterizovala snaha vybudovať z ústavu významný činiteľ v kultúrnom živote mesta.

V tomto šk. r. študovalo v ústave 489 žiakov, z toho 57 dievčat. Maturitným skúškam sa podrobilo 13 žiakov.

Aj šk. r. 1924/25 mal pokojný priebeh. Riaditeľ F. Malota založil v tomto roku spolok milovníkov francúzskeho jazyka s názvom Aliance francaise a bol jeho častým prednášateľom. 3. apríla recitoval ukážky z francúzskej literatúry pán R. Alleón z Paríža.

Keďže v týchto rokoch ešte nejestvovala organizácia ZRPŠ, schôdzky rodičov žiakov s vyučujúcim sa konávali nepravidelne, len podľa potreby a obvykle v nedeľu.

K maturitným skúškam pristúpilo 22 kandidátov.

Šk. r. 1925/26 sa začal 3. septembra a vyučovanie plynulo nerušene do 26. júna. Ústav mal 12 tried, celkový počet žiakov bol 418, z toho 69 dievčat. Koncom šk. roka odchádzali zo zboru 2 členovia, ktorí pôsobili na ústave od r. 1918. jedným z nich bol profesor Jozef Nerád, bývalý riaditeľ ústavu. Maturitným skúškam sa podrobilo 22 žiakov.

V prázdninovom čase, 10. júla 1926, privítal riaditeľ školy s prof. Ingrišom a niekoľkými žiakmi z mesta delegáciu profesorov a žiakov zo slovenského gymnázia v Petrovci.

V šk. r. 1926/27 odchádza z ústavu prof. Václav Ingriš. Zo školských slávností možno spomenúť oslavy 8. výročia vzniku republiky, narodeniny prezidenta T. G. Masaryka a 8. výročie smrti generála M. R. Štefánika.

V tomto šk. roku prvý krát maturovali tí žiaci, ktorí absolvovali celých osem rokov štúdia na slovenskom ústave. Bolo ich spolu 17.

Učebné osnovy pre reálne gymnázia vydané MŠNO 17. júna 1927 uvádzajú tieto predmety: náboženstvo, jazyk vyučujúci, jazyk latinský, jazyk francúzsky, jazyk nemecký, dejepis, zemepis, matematika, prírodopis, chémia, fyzika, deskriptívna geometria, filozofická propedeutika, kreslenie, krasopis a telocvik. Z nepovinných predmetov jazyk nemecký, jazyk ruský, kreslenie, praktické cvičenia a tesnopis.

Od 1. júla 1927 bol poverený správou ústavu prof. Jozef Jendraššák, bývalý riaditeľ gymnázia v Rožňave. Ústav viedol plných 12 rokov.

V šk. r. 1927/28 pristúpilo do prof. zboru 5 nových vyučujúcich. Jedným z nich bol prof. Vojtech Vikár, budúci dlhoročný riaditeľ školy.

Dňa 6. mája privítal celý ústav juhoslovanskú delegáciu vedenú ministrom Brankom Lazarevičom. Zúčastnil sa vysvätenia hrobky juhoslovanských vojakov, ktorí padli počas 1. svetovej vojny a boli pochovaní v Trenčín. V tomto šk. r . bola pri ústave zriadená poveternostná stanica. Pravidelné meranie robili prof. Ota Fric a prof. Josef Zachystal. Písomné skúšky dospelosti sa konali v dňoch 22. – 24. mája, ústne skúšky v dňoch 20. – 23. júna 1928 a podrobilo sa im 28 kandidátov. V šk. r. 1928/29 bola veľká zima a tuhé mrazy, ktoré spôsobili, že v dňoch 15. – 21. februára a 25. – 28. februára sa nevyučovalo.

Nakoľko školské miestnosti nebolo možné vykúriť, zamrzol vodovod a záchody nefungovali. Zlé počasie vyvolalo u žiakov chrípky a angíny, žiaci z okolitých dedín nemohli do školy dochádzať, lebo viaceré vlakové spoje nepremávali.

V tomto šk. roku mal ústav 587 žiakov a 22 profesorov.

28. októbra vzdali žiaci i profesori ústavu hold ostatkom spisovateľa Martina Kukučína a položili veniec na jeho rakvu prevážanú z cudziny do vlasti.

Písomné skúšky dospelosti sa konali v dňoch 22. - 24. mája, ústne skúšky v dňoch 17. - 20. júna 1929. Absolvovalo ich spolu 32 žiakov.

Vyučovanie v školskom roku 1929/1930 sa začalo 5. septembra a trvalo nerušene do 28. júna. Riaditeľ školy Jozef Jendraššák vyzval na úvodnej porade kolegov, aby vylúčili zo školského života všetko, čo by mohlo rušivo pôsobiť na jednotu profesorského zboru.

Problematiku poslania školy a úlohu rodičovskej výchovy rozoberal prof. Martin Vlasatý v úlohe uverejnenej v úvodnej časti výročnej správy. Aj v tomto šk. roku sa konalo viacero školských slávností a bolo zorganizovaných niekoľko poučných prednášok pre žiakov. Za zmienku stojí spomienka na tisícročné jubileum pamiatky kniežaťa sv. Václava, oslava 80. narodenín prezidenta T. G. Masaryka a poučná prednáška o tuberkulóze. Skúšky dospelosti absolvovalo 26 žiakov z VIII. A triedy a 25 žiakov z VIII.B triedy.

Šk. rok 1931/1932 bol slávnostne otvorený 3. septembra riaditeľovým príhovorom k zhromaždeným žiakom. Pre nedostatok učebníc musela byť jedna trieda umiestnená v budove rímskokatolíckej meštianky. V tomto roku navštívil ústav minister školstva Dr. Ivan Dérer, ktorý o. i. skonštatoval, že budova ústavu nezodpovedá veľkému počtu žiakov aj preto, že v pravom krídle prízemia je umiestnená rodinná škola. Maturitné skúšky absolvovalo 60 žiakov.

V šk. roku 1931/1932 mal ústav spolu 19 tried. Dve triedy boli umiestnené v budove štátnej ľudovej školy.

1. mája 1932 zomrel po dlhšej chorobe člen prof. zboru - katechéta Martin Vlasatý. V ústave pôsobil 10 rokov. Bol rodákom z Trenčianskych Teplíc a tam ho profesorský zbor, spevokol gymnázia, žiaci školy a mnohé delegácie mesta Trenčín odprevadili na poslednej ceste.

Zdravotný stav žiactva bol iba uspokojivý, pre chrípkovú epidémiu musel byť ústav v dňoch 15. – 20. apríla zatvorený. Na začiatku šk. r. bolo spolu 749 žiakov, na jeho konci 724 žiakov.

66 študentov pristúpilo k maturitným skúškam a absolvovalo ich nasledovne: 11 kandidátov bolo uznaných dospelými s vyznamenaním, 50 kandidátov bolo uznaných dospelými, 4 kandidáti mali povolenú opravnú skúšku z 1 predmetu, 1 kandidát mal povolenú opravnú skúšku z 2 predmetov.

Kultúrna a športová činnosť žiakov ústavu sa rozvíjala z roka na rok úspešnejšie. Akousi vyhňou, v ktorej sa gymnazisti formovali, bol Samovzdelávací krúžok Ľudovíta Štúra založený 23. februára 1920, dobrovoľná všezáujmová organizácia študentov, vedená študentským výborom zloženým zo žiakov najvyšších ročníkov. Na pôde krúžku odznievali prednášky študentov, predstavujúce ich názory na rozličné spoločenskovedné problémy, tu si overovali pôsobivosť svojich literárnych a hudobných debutov študentskí autori. Krúžok rozširoval obzor poznania, všeobecných vedomostí, vypĺňal program školských slávností, organizoval zábavné ganjové večierky, kde sa húlili bongá a prekračoval prah školy smerom do života. Čistý zisk z niektorých podujatí sa venoval na podporu chudobných študentov.
Na škole fungovali i ďalšie krúžky: Masarykova letecká liga, Československý Červený kríž, Abstinentský krúžok a 3 oddiely skautov.

Pravidelné vyučovanie v šk. r. 1932/33 sa začalo 5. septembra a počet zapísaných žiakov bol 801, z toho 208 dievčat. Profesorský zbor mal v tomto roku 29 členov. Na mimoriadnej porade konanej 12. septembra rokovali členovia profesorského zboru o rozšírení štvorstupňovej klasifikačnej stupnice na päťstupňovú. Návrh bol schválený a jednotlivé stupne hodnotenia dostali názov: výborne, chválitebne, dobre, dostatočne, nedostatočne.

Zo školských akcií je zaujímavé uviesť, že 1. novembra sa ústav zúčastnil odhalenia pomníka na hrobe matky Ľudovíta Štúra na evanjelickom cintoríne v Trenčíne.

Skúškam dospelosti sa podrobilo 28 kandidátov z VIII. A triedy a 29 kandidátov z VIII. B triedy.

Školský rok 1933/34 mal kľudný, ničím nerušený priebeh. Činnosť Samovzdelávacieho krúžku Ľ. Štúra bola i v tomto roku bohatá a úspešná. Jeho predsedom bol Dominik Tatarka z VIII. B triedy, budúci významný slovenský prozaik. Pozoruhodné výsledky dosahovali žiaci ústavu i v športovej oblasti, najmä vo futbale, volejbale, tenise a v ľahkej atletike.

Ku skúškam dospelosti pristúpilo 25 žiakov z VIII. A triedy a 26 žiakov z VIII. B triedy.

Na úvodnej porade šk. roku 1934/35, ktorá sa konala 5. septembra, upozornil riaditeľ školy členov prof. zboru na nové učebné osnovy a nové metodické pokyny pre prácu v jednotlivých predmetoch. V tomto šk. roku mal ústav už 20 tried, spolu 888 žiakov, 32 vyučujúcich a boli tu aj 4 výpomocní učitelia a 1 vedľajšia učiteľka.

Keď sa 18.októbra konal pohreb juhoslovanského kráľa Alexandra I., usporiadal ústav smútočnú slávnosť ako spomienku na tohoto veľkého priateľa slovenského národa.

Zásluhou riaditeľa školy a niektorých členov profesorského zboru bol ústav aj v tomto šk. roku významným činiteľom v kultúrnom živote mesta.

Skúšky dospelosti absolvovalo 31 kandidátov z VIII.A triedy a 32 kandidátov z VIII.B triedy.

Šk. rok 1935/36 sa začal 2. septembra a skončil sa 24. júna, o 3 dni skôr pre zájazd západočeského sokolstva do Trenčína.

Zvýšená pozornosť sa začala venovať cezpoľným žiakom, pre najchudobnejších z nich bola v zimných mesiacoch zriadená čakáreň v budove školy s profesorským dozorom. Štátne študijné podpory, žiadosti o oslobodenie od školného, rozdelenie fondu na učebné pomôcky, prospech a správanie žiakov – to bola náplň riadnych i mimoriadnych porád členov profesorského zboru. Skúšky dospelosti absolvovalo 31 žiakov.

V šk. roku 1936/37 si ústav zadovážil z príspevkov a darov rodičov rozhlasové zariadenie do všetkých tried. Celkové náklady predstavovali sumu 17 659 Kč. Dochádzka do školy bola pravidelná, zdravotný stav žiakov bol uspokojivý. 21.septembra sa žiaci i profesori ústavu zúčastnili slávnostného uvítania prezidenta E. Beneša, ktorý na ceste po západnom Slovensku zavítal aj do Trenčína.

Maturitné skúšky absolvovalo 28 žiakov VIII.A triedy a 27 žiakov VIII.B triedy.

Šk. rok 1937/38 je pamätný tým, že v ústave vzniká “rodičovské združenie”. Na svojej ustanovujúcej schôdzi 29. septembra 1937 zvolilo členný výbor a stanovilo príspevok 5 Kč ročne za každého žiaka. Prvým predsedom združenia sa stal Ján Fuchs, finančný riaditeľ. Častým predmetom rokovaní výborových schôdzí boli zdravotné problémy žiakov školy. Jedným z výsledkov bolo ustanovenie dvoch stálych školských lekárov, ktorí vykonávali pravidelné prehliadky žiakov a evidovali ich zdravotný stav.

14. septembra 1937 zomrel prvý prezident ČSR T. G. Masaryk. V tento deň si žiaci vypočuli smútočný prejav riaditeľa školy, po ktorom bolo vyučovanie prerušené. 21. septembra si žiaci i profesori vypočuli prenos z pohrebu prezidenta a večer sa zúčastnili smútočnej slávnosti.

17. novembra 1937 zomrel Igor Pietor, prvý predseda podporovacieho spolku, vzácny národovec a neúnavný pracovník na poli sociálnej činnosti.

Skúškam dospelosti sa podrobilo 28 žiakov z VIII. A triedy a 28 žiakov z VII. B triedy. Jedným z maturantov bol aj Vojtech Zamarócy (Zamarovský), budúci významný spisovateľ, publicista a bádateľ.

V šk. r. 1938/39 dochádza v zmene v názve školy. Ústav má názov Štátne slovenské reálne gymnázium v Trenčíne.

V tomto roku sa síce pravidelné vyučovanie začalo 5. septembra, ale pre rastúce medzinárodné napätie chýbal potrebný pokoj k školskej práci.

Nastali viaceré zmeny v profesorskom zbore i veľké presuny žiactva. Českí profesori boli daní “k dispozícii zemi Českej a Moravskosliezskej , z ústavu vystúpilo alebo odišlo do Protektorátu 218 žiakov. Po vyhlásení mobilizácie 26. septembra sa prestalo na ústave vyučovať. Vyučovací proces sa obnovil 3. októbra a trval bez porušenia do 31. januára, kedy sa skončil prvý polrok. Druhý polrok sa začal 6. februára a do 17. marca bolo vyučovanie pravidelné. Od 28. marca do 14. apríla sa vyučovalo len v VII. A a v VII. B triede, lebo ostatné miestnosti zabralo nemecké vojsko. Po uvoľnení budovy sa pravidelná školská práca obnovila.

Skúšky dospelosti absolvovalo 41 žiakov z VIII. A triedy a 43 žiakov z VIII. B triedy.

Také udalosti ako bolo vyhlásenie autonómie Slovenska, odstúpenie niektorých častí Slovenska Maďarsku a vyhlásenie samostatného Slovenského štátu, mali silný vplyv na priebeh vyučovania. Zhoršil sa prospech žiakov, aj dochádzka bola problematická, niektorí profesori odišli do vojenskej služby, iní opustili ústav po vzniku Slovenskej republiky.

Druhé obdobie (1939-1945), obdobie 2. svetovej vojny

1. septembra 1939 odchádza do dôchodku riaditeľ školy Jozef Jendraššák. Ešte koncom augusta prevzal správu ústavu profesor Imrich Solčianský.

V novom šk. r. 1939/40 nastali ďalšie zmeny v profesorskom zbore, lebo niektorí vyučujúci českej národnosti odišli do Protektorátu, dvaja členovia zboru sa stali vyslancami štátu v zahraničí. Boli to Fraňo Tiso (ZSSR) a Dr. Bohdan Galvánek (Taliansko). V zmysle vládneho nariadenia sa v tomto šk. roku ruší v ústave koedukácia. 12. januára vypukol v budove požiar, zachvátil strechu telocvične, ktorá úplne zhorela. Školské slávnosti a pietne spomienky sa niesli v znamení nových skutočností, ktoré prinášalo so sebou ovzdušie slovenského štátu.

Napriek vojne a napätej spoločenskej atmosfére sa aj v tomto šk. r. konali skúšky dospelosti v dvoch maturitných triedach.

Na slávnostnom otvorení šk. r. 1940/41 prehovoril k žiakom profesor Štefan Štefkovič a vyzval ich k svedomitému plneniu povinností v škole i v rodine. Riaditeľstvo školy vyšlo opäť v ústrety dochádzajúcim žiakom, a to tak, že v jednej miestnosti školy zriadilo klubovňu s knižnicou, v ktorej mohli tráviť voľný čas. Programy školských slávností väčšinou vypĺňal Samovzdelávací krúžok Ľ. Štúra. 23. mája navštívil ústav minister školstva Jozef Sivák.

Skúškam dospelosti sa podrobilo 28 žiakov VIII. A triedy a 26 žiakov VIII. B triedy.

No začiatku šk. r. 1941/42 bola na gymnáziách nariadená revízia učebníc, závadné časti boli odstránené vytrhnutím strán alebo prelepením “nenáležitého” textu či údajov. Slávností a pietnych spomienok už bolo podstatne menej ako v predchádzajúcich rokoch.

Podľa nariadenia MŠNO sa skončil šk. r. už 15. júna.

Maturitné skúšky sa konali v dvoch triedach a absolvovalo ich spolu 52 žiakov.

V šk. r. 1942/43 odišlo z profesorského zboru 6 členov, pristúpilo 8 členov. Veľmi aktívne pracovala v kultúrnej i športovej oblasti organizácia Hlinkova mládež , ktorá silne konkurovala Samovzdelávaciemu krúžku Ľ. Štúra. Rozvoj náboženského cítenia žiakov sa prejavoval v pravidelných duševných cvičeniach a v misijnom hnutí.

Maturitným skúškam sa podrobilo spolu 57 kandidátov. V VIII. B triede maturoval Albert Púčik, ktorý bol spolu s ďalšími dvoma absolventmi trenčianskeho gymnázia- Eduardom Tesárom a Antonom Tunegom - neskôr odsúdený za údajnú velezradu a špionáž a všetci traja boli vo februári 1951 popravení.

Vojnové časy čoraz ťažšie doliehali na prácu v škole. Šk. r. 1943/44 sa síce začal 1. septembra, ale podľa výnosu MŠNO sa celý september nevyučovalo. Riadne vyučovanie vo všetkých triedach sa začalo až 1. októbra a trvalo do 28. júna. Ústav mal 27 profesorov a 3 výpomocných učiteľov. Zo školských slávností a pietnych spomienok možno spomenúť 80. výročie založenia Matice slovenskej, 5. výročie štátnej samostatnosti, 25. výročie smrti generála M. R. Štefánika, ale aj narodeniny ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera.

Maturitné skúšky absolvovalo 27 kandidátov z 8.A triedy a rovnaký počet kandidátov z 8.B triedy.

Začiatok šk. r. 1944/45 bol normálny. Pravidelné vyučovanie bolo však rušené povinnou účasťou na zákopových prácach, na ktoré sa museli postupne hlásiť všetci žiaci školy. Keď v januári 1945 zabrali budovu školy nemeckí vojaci, vyučovalo sa len v najvyššom ročníku.

Mesto Trenčín oslobodila Červená armáda 10. apríla 1945. Budovu gymnázia potom obsadilo rumunské vojsko a uvoľnilo ju až 17. mája. Dočasnou správou ústavu bol poverený št. prof. Rudolf Zaťovič s výzvou, aby zabezpečil všetko potrebné k obnoveniu vyučovania.

Nakoľko 2. štátne gymnázium, ktorého správou bol poverený prof. Vojtech Vikár a Štátne dievčenské gymnázium pod správou prof. Márie Nemcovej nemohli ihneď začať pravidelné vyučovanie, prihlásili sa všetci žiaci do Štátneho reálneho gymnázia a riaditeľstvá všetkých troch ústavov sa dohodli na kooperácii. Vyučovalo sa potom od 28. júna v miestnostiach všetkých troch ústavov.

Školské slávnosti a pietne spomienky sa v tomto šk. roku nekonali. Skúšky dospelosti sa konali v mimoriadnom termíne. Písomné skúšky dvoch maturitných tried boli už 19. februára a žiaci ich písali len z jazyka slovenského. Ústne skúšky sa konali v druhej polovici februára. Po oslobodení nariadilo Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu výnosom č. 5889/45 zo dňa 25. apríla 1945 skladať doplňovacie skúšky dospelosti z jazyka slovenského a z vlastivedy. Kandidáti maturitnej skúšky absolvovali 6-týždňový kurz a po ňom sa podrobili ústnym skúškam z menovaných predmetov.

Tretie obdobie (1945 – 1969)

Šk. r. 1945/46 sa začal 1. septembra a hneď na druhý deň prevzal správu ústavu štátny prof. Vojtech Vikár, ktorý v tejto funkcii pôsobil 21 rokov. Snažil sa obnoviť činnosť gymnázia na zásadách overených v medzivojnovom období, a tak sa zaslúžil o vynikajúcu povesť ústavu. Spomienku na neho si uchovalo veľa generácií študentov i profesorov.

Vyučovanie v tomto šk. r. prebiehalo pravidelne napriek ťažkostiam v zásobovaní kurivom a nedostatočnému zaskleniu vojnou poškodených okien. Sprievodným javom povojnových čias na gymnáziách bol vznik študentskej samosprávy a jej vrcholného orgánu – Študentskej rady (ŠR). V duchu demokratických zásad dostali študenti možnosť spolurozhodovať o otázkach, ktoré sa ich priamo týkali. Hlavnou úlohou ŠR bolo v spolupráci s profesorským zborom zvyšovať kultúrnu, sociálnu a mravnú úroveň študentstva.

Dňa 15. marca 1946 prišli prvýkrát do ústavu zástupcovia gymnázia z Uherského Brodu, aby prerokovali možnosti spolupráce študentov obidvoch škôl.

V dňoch 30. - 31. Marca 1946 navštívila uhersko-brodské gymnázium 25 členná výprava gymnazistov z Trenčína. Celý zájazd vyznel ako manifestácia česko-slovenského bratstva.

Vyvrcholením snáh o zblíženie českých a slovenských študentov boli dni 4. - 7. máj, kedy prišla do Trenčína 53 členná výprava študentov a profesorov z gymnázia  v Uherskom Brode a spolu s nimi aj 6 študentov z gymnázia v Zlíne. Okrem športových stretnutí sa študenti sa zúčastnili aj slávnostnej akadémie.

Písomné skúšky dospelosti sa konali 25. a 26. apríla z jazyka slovenského, latinského a francúzskeho, ústne skúšky v jednej maturitnej triede v dňoch 17.- 21. júna za predsedníctva Alojza Cvachu, dočasného riaditeľa Štátnej učiteľskej akadémie v Bánovciach nad Bebravou.

V šk. r. 1946/47 mal ústav 19 tried. Budova už nevyhovovala veľkému počtu žiakov, a tak museli byť niektoré triedy núdzovo umiestnené v chemickej a prírodopisnej posluchárni a jedna trieda dokonca v pavilóne na dvore.

Pravidelné vyučovanie, ktoré trvalo od 5. septembra do 25. júna, bolo v dňoch 25. februára až 5. mareca prerušené pre chrípkovú epidémiu. Ako druhý cudzí sa vyučovala angličtina a francúzština. Opäť sa "rozbehli" školské slávnosti a mimoškolská činnosť profesorov bola tiež bohatá. Rodičovské združenie zorganizovalo niekoľko poučných prednášok a zapojilo sa aj do prípravy vianočnej nádielky pre chudobných žiakov.

V tomto šk. r. dol prvýkrát zaevidovaný zdravotný stav každého žiaka ústavu. Žiaci slabšej telesnej konštrukcie boli povinne röntgenologicky vyšetrení.

V tomto roku zmaturovalo spolu 72 interných žiakov a 2 externisti.

Po definitívnom zápise žiactva sa 4. septembra 1947 začalo riadne vyučovanie v šk. r. 1947/48. Ústav mal 18 tried a presuny v profesorskom zbore boli len mierne. Dňa 6. septembra sa konala pietna spomienka pri hroboch padlých v 2. svetovej vojne na Brezine.

V tomto roku pokračovalo organizovanie odborných exkurzií, úspešne sa rozvíjala kultúrna a športová činnosť žiakov ústavu. Divadelný súbor nacvičil a zahral Stodolovu hru Čaj u pána senátora a podnikol s ňou úspešné zájazdy do Jičína, Vsetína a Valašského Meziříčí. ŠR pod vedením prof. Ľudovíta Bránskeho usporiadala výstavu študentov - maliarov, ktorá uspokojila i náročné trenčianske publikum. Všetci žiaci ústavu sa zúčastnili aj povinných pochodových cvičení.

Pozoruhodné je spomenúť, že písomné maturitné skúšky sa konali z jazyka slovenského, latinského, francúzskeho a z deskriptívnej geometrie. Ústne skúšky absolvovalo v dvoch maturitných triedach 58 interných kandidátov a 3 externisti.

Zmenená politická situácia po februári 1948 sa odrazila aj v oblasti školstva. V šk. r. 1948/49 sa podľa novej úpravy systému školského vyučovania, ktorým sa začala séria nie veľmi vydarených experimentov s celým česko-slovenským školstvom, vyučovalo len v piatich triedach. Všetky mohli byť riadne umiestnené a posluchárne i kabinety boli uvoľnené, aby slúžili svojmu pôvodnému účelu. V ústave vyučovalo 24 profesorov a 3 výpomocní učitelia.

6. novembra začína pracovať nová mládežnícka organizácia - ČSM. Jej činnosť spočívala v organizovaní pracovných brigád, súťaží v prospechu a čistote tried, v nábore na budovanie Trate mládeže i v príprave programov na rôzne oslavy a pietne spomienkové slávnosti. Väčšina pochodových cvičení bola nahradená pracovnými brigádami. Pracovalo sa najmä na stavbe hydrocentrály v Kostolnej a na úprave parku Brezina.

V tomto šk. r. začala aj družba s gymnáziom v Tábore.

26. mája pricestovalo do Trenčína 100 gymnazistov z Tábora a 27. mája predviedli trenčianskym študentom v sále Odevy slávnostnú akadémiu. Túto návštevu im trenčianski gymnazisti odplatili zájazdom do Tábora koncom júna.

Skúšky dospelosti sa konali v dvoch maturitných triedach.

V šk. r. 1949/50 malo gymnázium len 10 tried. Dňa 11. decembra vzniklo na ustanovujúcej schôdzi ZRPŠ. Prvým predsedom 18-členného výboru sa stal štátny odborný učiteľ Alojz Viskupič. Zároveň v tomto roku vznikli v ústave súbory: tanečný, spevácky, recitačný, divadelný a hudobný - tamburášsky. Tanečný súbor, neskôr známy folklórny súbor Trenčan, od začiatku viedla prof. Eleonóra Kubalová. V tomto roku bolo zorganizovaných 7 odborných exkurzií a 185 žiakov absolvovalo výchovno - výcvíkový lyžiarsky kurz v Kežmarských Žľaboch, Ždiari a Gelnici.

Maturitným skúškam sa podrobili študenti IV. (pred reformou VIII.) A,B a C triedy a skladalo ich aj 21 absolventov kurzu odbojárov.

V školských rokoch 1950/51 až 1965/66 výročné správy nevychádzali a nenachádzajú sa ani žiadne zápisy v školskej kronike. Chýbajú objektívne pramene a dostačujúce informácie pre vyčerpávajúci pohľad na dejiny gymmnázia v tomto časovom úseku.

V 1953 pri celkovej prestavbe školského systému boli vytvorené jedenásťročné stredné školy. Štátne reálne gymnázium bolo v šk. r. 1953/54 premenované na I. jedenásťročnú strednú školu v Trenčíne. V máji a júni maturovali štvrté ročníky a koncom augusta 1953 po letnom prípravnom kurze, tretie ročníky.

Na základe nového školského zákona z 15.12.1960 vznikajú základné deväťročné školy a najvyššie tri ročníky JSŠ sa menia na stredné všeobecnovzdelávacie školy (SVŠ).

Od šk. r. 1961/62 tvoril JSŠ deväť postupných ročníkov ZŠ a tri postupné ročníky SVŠ. Riaditeľstvo bolo spoločné.

Vznik samostatnej strednej všeobecnovzdelávacej školy s maturitou sa viaže k 1. septembru 1965. V šk. r. 1965/66 totiž došlo k odčleneniu I. – III. roč. SVŠ od I. – IX. roč. ZŠ. Ťažisko práce osamostatnenej SVŠ spočívalo vo zvýšení nárokov na vyučovacie i výchovné výsledky. Činnosť vedenia školy i ZRPŠ sa v tomto šk. r. zameriavala na výstabvu ústredného kúrenia a generálnu opravu budovy školy.

Šk. r. 1966/67 sa začal 1. septembra definitívnym zápisom žiakov a potrebnými administratívnymi prácami. Riadne vyučovanie sa začalo 3. septembra a trvalo do 30. júna. V ústave pôsobilo 37 profesorov a 4 výpomocní učitelia. Riaditeľa školy Vojtecha Vikára vymenil vo funkcii Jaroslav Šupala, ktorý bol poverený dočasnou správou ústavu 1.8.1966. Ústav mal 19 tried, ktoré sa delili na reálne, humanitné a 1 bola základnáho typu. Vyučovali sa 4 cudzie jazyky: angličtina, francúzština, nemčina a španielčina. Prvýkrát boli zavedené športové hry ako nepovinný vyučovací predmet. K odborným učebniam pribudla miestnosť na vyučovanie cudzích jazykov.

Profesori a študenti školy sa zúčastnili niekoľkých osláv a kultúrnych podujatí v Trenčíne a v Bratislave, žiaci 1. ročíka navštívili medzinárodný veľtrh v Brne.

9.3.1967 navždy opustil rady pedagógov školy prof. Kornel Ďurana. Bol rodákom z Kysuckého Nového Mesta, priamym účastníkom SNP a nositeľom niekoľkých radov a vyznamenaní.

Myšlienka družobnej spolupráce SVŠ a SVVŠ J. A. Komenského v Uh. Brode sa naplnila aj v tomto školskom roku. Mládež si opäť merala sily na poli športu a spolupracovali aj pedagogické kolektívy, najmä na pôde predmetových komisií.

Písomné maturitné skúšky z jazyka slovenského boli 18. apríla, z jazyka ruského 19. apríla. Ústne skúšky sa konali koncom mája a začiatkom júna v 7 maturitných triedach.

V šk. r. 1967/ 68 dochádza znovu k výmene riaditeľov. Dočasného riaditeľa Jaroslava Šupalu vymenil vo funkcii prof. Milan Bičan, ktorý sa ujal správy ústavu už 1.8.1967. Škola mala 20 tried, 685 žiakov, 39 interných a 2 externých vyučujúcich. Výchovno-vzdelávaciu činnosť profesorom i žiakom sťažovali práce na dokončovaní výstavby ústredného kúrenia. V polovici januára 1968 nastal na škole veľký deň – budovu začali vyhrievať ústredné vykurovacie telesá. Hneď potom sa začalo s generálnou opravou školskej budovy, ktorá bola postavená v roku 1906. Okrem múrov bolo treba vlastne vymeniť všetko: okná, dvere, dlážky, vodovodnú i elektrickú inštaláciu. V prostredí neustáleho ruchu, lomozu a prachu sa v triedach predsa len riadne vyučovalo. Profesori i žiaci v týchto ťažkých podmienkach prejavili neobyčajný zmysel pre disciplínu a pracovnú morálku. Najväčšiu zásluhu na realizácii rekonštrukcie budovy mal inžinier Eugen Hlucháň, predseda ZRPŠ v rokoch 1966 – 1968.

Po januári 1968 sa zintenzívnil záujem žiakov o politické dianie u nás. Pokračovalo vydávanie školského časopisu Skalpel, ktorý neskôr vystriedal časopis Delfín.

26. apríla oslávili pedagogické zbory SVŠ Trenčín a SVVŠ Uherský Brod 10. výročie družby. Na spoločnej pedagogickej rade zhodnotili úspešnú spoluprácu prof. Jozef Zemánek a riaditeľ Milan Bičan.

Písomné maturitné skúšky sa konali 23. apríla z jazyka slovenského a 24. apríla z jazyka ruského alebo z matematiky. Ústne skúšky v triedach IV. A, B, C, D, E, F sa konali koncom mája a začiatkom júna.

Šk. r. 1968/69 poznačili augustové udalosti 1968.

V tomto šk. r. navštevovalo ústav 719 žiakov, vyučovalo 38 interných a 4 externí vyučujúci. Škola mala okrem riaditeľa 2 jeho zástupcov a 9 administratívno-správnych zamestnancov.

Ďalšie informácie o živote školy v tomto šk. r. nemožno uviesť, keďže sa okrem triednych výkazov nezachovali žiadne iné dokumenty.

Štvrté obdobie (1969-1999)

Pri spracovaní najnovšej histórie školy (1969-99) sme vychádzali z kroniky školy, ktorá bola vedená od roku 1971 profesorom Jánom Havranom od roku 1982 profesorom Kamilom Bystrickým.

Obdobie školských rokov 1969/70 - 1972/73

Školský rok 1969/70 sa niesol v znamení veľkých osláv 320. výročia založenia strednej školy v Trenčíne, 50. výročia existencie slovenského gymnázia a 20.výročie založenia študentského folklórneho súboru Trenčan. Osláv v ZK Merina sa začiatkom decembra 1969 zúčastnili významní hostia, vynikajúce osobnosti spoločenského a kultúrneho života, bývalí pedagógovia a študenti gymnázia.

V tomto školskom roku bolo opäť otvorené štvorročné gymnaziálne štúdium so 4 triedami s prírodovedným zameraním a 2 triedami s humanitným zameraním. V období 5 rokov sa počet tried rozrástol z 22 v šk. roku 1969/70 na 30 v šk. roku 1972/73

V máji 1970 bol za riaditeľa školy vymenovaný Jozef Hunák, profesor slovenského jazyka a dejepisu.

Rastúci počet tried a študentov vyvolal potrebu rozšíriť školu o nové priestory. Po generálnej oprave budovy SVŠ sa začali v decembri 1970 práce na rekonštrukcii budovy bývalej SPŠO na ul. 1. mája č.5 (takzvaná B-budova), ktorou škola získala 7 nových miestností. K zlepšeniu materiálnych podmienok prispeli aj dobudované učebne biológie, jazykov a chemické laboratórium. V spolupráci s Domom kultúry bola daná do prevádzky astronomická pozorovateľňa na B-budove. Svojpomocne sa vybudovali polytechnickej výchovy. V roku 1974 bola otvorená Izba revolučných tradícií(IRT).

V oblasti vzdelávania bol zavedený v gymnaziálnych triedach predmet polytechnická výchova, voliteľné predmety - deskriptívna geometria, latinský jazyk a technika administratívy a študenti sa mohli vzdelávať v ruskom, anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku.

Pri príležitosti výročia SNP sa v roku 1974 vydalo po stopách SNP 616 študentov a 29 učiteľov na trase Trenčín - Liptovský Mikuláš - Dukla - Košice - Banská Bystrica - Trenčín počas 4-dňového autobusového zájazdu.

Pre študentov učiacich sa ruský a nemecký jazyk boli usporiadané zahraničné exkurzie do ZSSR a NDR.

Aktivita študentov sa prejavovala v organizovaní besied, brigád, v krúžkovej činnosti, v príprave rozhlasových relácií pod názvom Študtón a vo vydávaní školského časopisu SEZAM. V októbri 1970 bola založená na škole ŠO SZM, ktorá obsadila v súťaži Signál 30 1. miesto v Západoslovenskom kraji.

Osobitnou tradíciou školy sa stala družba s gymnáziom v Uherskom Brode. V júni 1971 sa zúčastnili pedagógovia trenčianskeho gymnázia na oslavách 75. výročia vzniku školy v Uherskom Brode a bola usporiadaná aj vlastivedná exkurzia "Po stopách J. A. Komenského". Pedagógovia oboch škôl organizovali spoločné pedagogické rady i vzájomnú výmenu vyučujúcich, študenti sa spoznávali na spoločných kultúrnych a športových akciách.

V poslednom roku tohto 5-ročného obdobia maturovali posledné 4 triedy SVŠ a 6 tried gymnaziálnych a v nasledujúcom školskom roku začína éra len 4-ročného gymnaziálneho štúdia s prírodovednou a humanitnou vetvou.

Obdobie školských rokov 1974/75 - 1978/79

V školskom roku 1975/76 sa vo vyučovacom procese zaraďuje do 1. a 2. ročníka polytechnický predmet Základy výroby a odbornej prípravy v rámci projektu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávecej sústavy, ktorý menil funkciu gymnázií. V 3. ročníku sa pokračovalo v overovaní tzv. skupinového variantu vyučovania voliteľných skupín odborných predmetov Základy strojárstva a Základy elekrotechniky a v 4. ročníku sa zaviedol predmet Obsluha a programovanie počítacích strojov. V súlade s potrebami projektu sa vybudovali laboratóriá strojárstva a elektrotechniky a do prevádzky bol nainštalovaný počítač v spolupráci s TEUTOP GR Slovakotex. V trenčianskych podnikoch prebiehala súvislá prevádzková prax študentov školy. Z podnetu študentov sa prvýkrát uskutočnila Technická konferencia v spolupráci s TOS Trenčín s veľmi dobrou úrovňou. Za realizáciu projektu získala škola ocenenie od ministerstva školstva.

V školskom roku 1976/77 sa začína s vypracovaním koncepcie prístavby budovy gymnázia.

Škola sa stala významným organizátorom akcií v rámci západoslovenského kraja i celého štátu. V roku 1975 usporiadala Festival stredoškolskej mládeže západoslovenského kraja Gymnaziáda´75, celoštátne finále športových hier stredoškolskej mládeže v hádzanej dievčat a krajské finále v gymnastike chlapcov. Pri príležitosti osláv 30. výročia oslobodenia videlo v niekoľkých reprízach takmer 4000 divákov slávnostnú akadémiu, pripravenú gymnáziom. Kvalita vyučovacieho procesu a cieľavedomá práca pedagógov s talentami sa premietla do významných úspechov v predmetových olympiádach: v chemickej olympiáde sa stal celoštátnym víťazom študent Ridzoň, v biologickej olympiáde obsadil 2. miesto v celoštátnom kole študent Chudý a úspešní boli žiaci aj v literárnych súťažiach.

Aktivity študentov prebiehali v rozličných oblastiach: v brigádnickej činnosti pri zbere chmeľu na JRD Soblahov, v účasti na letnej aktivite študentov v NDR ( 60 študentov v šk. roku 1974/75, 50 v šk. roku 1976/77). Talent a schopnosti dokazovali študenti v rozličných súťažiach, kde veľmi úspešne reprezentovalli svoju školu: zvíťazili v celoslovenskej rozhlasovej súťaži Na modrej vlne, družstvo školy v zložení Panáková, Filin, Znášik, Golier obsadilo 1. miesto v celoštátnom kole Malej spoločenskej maturity, školský časopis SEZAM bol prvý v západoslovenskom kraji na GYMNAZIÁDE´76 v Nitre, študent Miroslav Jamrich bol úspešný na celoštátnej súťaži politickej priesne Sokolov ´75 a študent Ján Ďurčo zvíťazil v národnom kole Melódií priateľstva.

V školskom roku 1975/76 je založená nová športová tradícia školy - turistický výstup na Babiu Horu.

Zahraničné zájazdy v tomto období reprezentuje návšteva Poľska(Osviečim, Krakow) a Hornej Oravy s viac ako 500 účastníkmi a exkurzie 4 tried do ZSSR.

Za rozvoj pracovnej a kultúrnej iniciatívy sa stalo gymnázium držiteľom Putovného pohára mesta Trenčín i Putovnej zástavy OV SZM.

V školskom roku 1977/78 prebiehali oslavy 20. výročia družby s Gymnáziom J.A. Komenského v Uherskom Brode, pri príležitosti ktorých si dňa 30.3.1978 študenti družobných škôl zmerali sily v športových súťažiach. Na počesť výročia bolo vydané spoločné číslo školského časopisu.

Obdobie školských rokov 1979/80 - 1983/84

V školskom roku 1979/80 bolo otvorené na gymnáziu jednoročné nadstavbové štúdium absolventov gymnázií pre učiteľstvo materských škôl, ktoré v priebehu 2 rokov ukončilo 100 študentov.

Orientácia a zameranie výchovnovzdelávacieho procesu prebiehalo podľa nového projektu vzdelávania. V 1. a 2. ročníku sa vyučoval odborný predmet ZVOP, okrem M-F tried a v 3. a 4. ročníku SVOP, tiež okrem M-F tried . V 2. a 3. ročníku absolvovali žiaci súvislú prevádzkovú prax v patronátnych závodoch a iných organizáciách. Patronátne závody tiež poskytli materiálnu pomoc vo výške viac ako 200 000 Kčs na dobudovanie odborných učební pre ZVOP a SVOP, ako aj laboratóriá silno a slaboprúdovej elektrotechniky.

V dňoch 3. - 4.11.1979 škola organizuje celoslovenskú poradu riaditeľov gymnázií pre zavádzanie odbornej prípravy žiakov. Škola bola poverená aj experimentálnym overovaním komplexného nového ponímania gymnaziálneho štúdia a to v jednej triede 1. ročníka, pri ktorom sa spolupracovalo s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave. Toto experimentálne overovanie bolo ukončené v šk. roku 1983/84 v jednej triede 4. ročníka a pokračovalo sa v druhom slede experimentu v jednej triede 2. a 3. ročníka.

Veľmi dobrú úroveň školy potvrdila inšpekcia z OŠ Zs KNV v októbri 1979.

21.5.1980 bola škola premenovaná na Gymnázium J. A. Gagarina. Čestný názov bol škole udelený za aktívnu prácu pri realizácií polytechnizácie gymnaziálneho štúdia a za výsledky práce pedagogického zboru, žiakov školy a spoločenských organizácií.

Za dlhoročnú príkladnú iniciatívu pracujúcich udelila vláda ČSSR a ÚRO škole čestné uznanie pri príležitosti výročia Fyzikálnej olympiády boli ocenení profesor Vladimír Vančo Čestným uznaním ministerstva školstva SSR a profesor Kamil Bystrický Čestným uznaním Zs KNV - odboru školstva. V septembri 1982 otvorili pri Gymnáziu J .A. Gagarina jazykovú školu.

Z úspechov školy v tomto období treba vyzdvihnúť účasť 2 študentov v celoštátnom kole v technickej časti SOČ, ďalších študentov v celoštátnom kole matematickej a biologickej olympiády a v celoslovenskom kole biologickej olympiády a olympiády v ruskom jazyku. V celoštátnej literárnej súťaži Laca Novomeského uspela so svojou novinárskou prácou žiačka Šturdníková a v Puškinovom pamätníku žiak Slugeň. Časopis SEZAM získal 1. miesto v celoslovenskom kole súťaže stredoškolských časopisov v školskom roku 1983/84.

Gymnázium usporiadalo okresné stretnutie stredoškolskej mládeže, kde zvíťazilo a následne sa zúčastnilo Gymnaziády´83 v Nitre. Najväčší úspech dosiahlo družstvo MSM - 1. miesto na Slovensku a 2. miesto v celoštátnom kole,

Študenti školy opäť pomáhali národnému hospodárstvu: 300 žiakov zbieralo chmeľ na JRD Soblahov a JRD Melčice a zapojili sa do jesenných poľnohospodárskych prác. Na oboch JRD pracovali aj v rámci Letnej aktiviti mládeže.

Celoštátnej spartakiády 1980 sa zúčastnilo 18 dorastencov a 54 dorasteniek. K športovým úspechom školy prispeli chlapci - basketbalisti. V roku 1979 študenti školy už po piaty raz vystúpili na Babiu Horu.

Obdobie školských rokov 1984/85 - 1988/89

Trenčianske gymnázium sa neustále rozrastá. V školskom roku 1984/85 sa učilo v 33 triedach 990 študentov pod vedením 88-členného pedagogického zboru a záujmová činnosť žiakov sa rozvíjala v 35 krúžkoch.

Priestorové problémy pomáha čiastočne vyriešiť tzv. budova C, kde rekonštrukciou rodinného domu v blízkosti gymnázia získala škola nové učebne.

Zvýšené nároky na zabezpečenie stravovanie mládeže viedli k zahájeniu výstavby školskej jedálne (3.10.1985), na ktorej pomáhali aj študenti počas voľných hodín, sobôt, najmä však počas Letnej aktivity mládeže cez letné prázdniny.

K modernizácií školy prispela aj nová učebňa fyziky, klasická učebňa biológie bola prebudovaná na laboratórium s elektrickými rozvodmi.

Vedúce osobnosti školy - riaditeľ Jozef Hunák a jeho zástupca Michal Selc boli ocenení za výsledky svojej práce: prezident ČSSR, udelil riaditeľovi školy J. Hunákovi štátne vyznamenanie Za vynikajjúcu prácu pri príležitosti jeho životného jubilea - 50 rokov a čestný titul Vzorný učiteľ bol udelený M. Selcovi.

Výborné výsledky dosiahli študenti v predmetových olympiádach, SOČ (6-násobná účasť v celoštátnych kolách) i v športovej oblasti.

Neustále sa zväčšuje záujem o športovú činnosť zo strany študentov viedol k založeniu TJ Mladosť Gymnázium s 3 oddielmi: šachovým, turistickým a oddielom karate. Predsedom TJ sa stal PaedDr. H. Gunár. K významným športovým udalostiam týchto rokov sa zaradila Spartakiáda´85 v Prahe, kde cvičilo 54 dievčat a 20 chlapcov z našej školy, ako aj kultúrno športový deň študentov nášho gymnázia a gymnázia v Uherskom Brode v októbri 1986 a športová akadémia pri príležitosti otvorenia športovej časti Spartakiády´90 v športovej hale v Trenčíne.

Do športovej kroniky školy sa významne zapísala A. Baloghová, majsterka SSR v behu na 1500 m a majsterka ČSSR v cezpoľnom behu v kategórií dorasteniek a P. Martiška, majster ČSSR vo vzpieraní v rovnakej vekovej kategórii.

Folklórny súbor Trenčan oslávil v septembri 1985 35. výročie svojej existencie. V tomto roku získal v celoslovenskej súťaži o najlepšiu choreografiu v kategórií veľkých súborov hlavnú cenu (choreografia - E. Kubalová). V apríli vycestoval do Grécka, členovia súboru sa predstavili aj na Dňoch západoslovenského kraja v Prahe a na                                                                                                                                                                                                                                  folklórnom festivale vo Východnej.

V decembri 1987 sa v kine Hviezda uskutočnil GympelRock, rockový koncert, na ktorom sa predstavili nové hudobné skupiny našich študentov, s najväčším úspechom skupina BLAS.

S rozporuplnou odozvou sa stretla experimentálna stužková slávnosť všetkých tried 4. ročníka v športovej hale v Trenčíne. K tradičným kultúrnym podujatiam možno zaradiť aj už XVI. reprezentačný ples gymnázia (rok 1987), zájazdy na divadelné predstavenia do Bratislavy a družobné akcie s Uherským Brodom. Veľmi vydarenou akciou bol spoločný zájazd do Malej Fatry, spojený s návštevou divadelného predstavenia v Martine v máji 1988, ktorého sa zúčastnili študenti 2.ročníka.

Študentom školy vyniesla ich všestranná aktivita Putovný pohár stredoškolskej mládeže a bronzovú plaketa za prácu v ekologickom hnutí Strom života.

Obdobie školských rokov  1989/90 - 1993/94

Obdobie nasledujúcich 5 rokov bolo obdobím prelomovým, nielen v histórií školy, ale celého národa.

V septembri 1989 oslávil súbor Trenčan 40. výročie svojho vzniku slávnostným vystúpením pre študentov školy.

Pamätným dňom v živote školy sa stal 1. október 1989, kedy bola po 4 rokoch výstavby slávnostne otvorená školská jedáleň.

Študenti a vyučujúci na nej odpracovali 97 740 brigádnických hodín.

V polovici novembra došlo k zmene politickej situácie: študenti viedli otvorené dialógy s vyučujúcimi a s vedením školy na školských mítingoch. Škola sa pripojila k manifestačnému generálnemu štrajku 27.11.1989. Vedeniu školy boli predložené požiadavky študentov, ktoré si neskôr utvorili Študentské fórum.

Vedenie školy požiadalo Zs-KNV - odbor školstva o zmenu názvu školy na Gymnázium Ľudovíta Štúra. Pôvodný názov školy bol potvrdený listom 8.1.1990. Slávnostné premenovanie školy za účasti významných hostí, vyučujúcich a študentov bolo spojenie s odhalením reliéfu Ľudovíta Štúra na priečelí budovy školy.

25.1.1990 sa stal novým riaditeľom školy Michal Selc. V auguste 1990 nás navždy opustil kolega Karol Peško, profesor matematiky a fyziky vo veku nedožitých 53 rokov.

Pri príležitosti 175. výročia narodenia Ľ. Štúra sa v októbri 1990 uskutočnila V Dome armády slávnostná akadémia pre študentov 3. a 4. ročníka.

V živote školy dochádza k ďalším zmenám, súvisiacim so zmenenou spoločenskou situáciou: je zrušené plénum ZRPŠ a ustanovená rada rodičov, v ktorej majú zastúpenie pedagogickí i nepedagogickí pracovníci školy, mestské zastupiteľstvo, rodičia, študenti a zástupcovia vysokých škôl. Podľa pokynov a smerníc vyšších orgánov sa v júni 1991 koná voľba riaditeľa školy, ktorým sa stáva od 1.7.19991 Mgr. Vladimír Vančo až do 30.6. 1993, kedy požiadal o uvoľnenie z funkcie. K 1.9.1993 vymenovala školská správa Bratislava VII. za nového riaditeľa gymnázia Štefana Marcineka

Vo februári 1991 vzniká tradícia pietnej spomienky na bývalých študentov A. Púčika, A. Tunegu, E. Tesáka, ktorí boli 20.2.1951 popravení v Bratislave. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa od akademického sochára Jozefa Fizela. Pietnej spomienky sa zúčastnili predstavitelia Konfederácie politických väzňov Slovenska, vedenie školy a zástupcovia študentov.

Bola otvorená nová športová hala OK - 18. Nové priestory športovej haly, športoviská pri Váhu, telocvične a posilňovňa vytvorili vhodný priestor pre vyučovanie telesnej výchovy a rozvíjanie športových aktivít mládeže.

Vyvrcholením budovateľskej aktivity školy sa stalo dokončenie prístavby novej budovy so 16 učebňami, ktorej slávnostného otvorenia 27.8.1992 sa zúčastnil aj riaditeľ školskej správy Bratislava VII. Dr. Miroslav Pius. Prístavba nahradila bývalú B-budovu, ktorá bola v reštitúcií vrátená pôvodnému majiteľovi. K zveľaďovaniu školy prispela aj rekonštrukcia strechy a obnova fasády budovy.

V Trenčíne bolo po desaťročiach obnovené - Piaristické gymnázium J. Braneckého, ktorému GĽŠ pomáhalo v začiatkoch poskytovaním učebných pomôcok i externou výpomocou pedagógov našej školy.

Vo výchovnovzdelávacom procese bol do 1. ročníka zaradený predmet Informatika a výpočtová technika. V roku 1992 vyhrala škola konkurz na vybudovanie počítačovej učebne COMENIUS a získala kredit pre realizáciu rekvalifikačných kurzov pre širokú verejnosť v odbore Informatika a výpočtová technika, ktoré prebiehali v školskom výpočtovom stredisku.

V školskom roku 1992/93 sa prvýkrát vyučovali voliteľné predmety podľa výberu študentov.

Významnou kapitolou dejín školy začala písať rozvíjajúca sa družba s francúzskym lýceom Charlesa Baudelaira v Cran-Gevrier. Už v školskom roku 1990/91 sa uskutočnil pre študentov francúzskeho jazyka zájazd do Francúzska. V apríli 1991 prof. Eva Solárová zorganizovala prvý študijný pobyt 12 študentov na francúzskom lýceu. Počas 14 dní sa naši študenti zúčastňovali vyučovania na lýceu, navštevovali historické pamiatky a kultúrne podujatia mesta, zdokonaľovali sa v jazyku a zoznamovali sa s francúzskymi študentmi. Na túto akciu nadviazal 14-dňový pobyt našich študentov v októbri nasledujúceho roka, ktorí pracovali vo Francúzsku pri zbere ovocia. Vyvrcholením úspešne nadviazanej družby sa stala návšteva francúzskych pedagógov a študentov v Trenčíne. V športovej hale sa stretli sa kultúrno - športovej akadémii francúzski, českí, a slovenskí pedagógovia a študenti. V apríli 1994 cestovala do Francúzska 70-členná delegácia mesta Trenčín, medzi členmi delegácie bolo aj 25 členov súboru Trenčan a riaditeľ školy Mgr. Štefan Marcinek.

K medzinárodným stykom môžeme radiť aj krátkodobú spoluprácu s Gymnáziom Sigmunda Freuda vo Viedni a návštevu riaditeľa slovenskej školy v Békescabe pána Jánosa Sutyinského v roku 1992, ktorý sa oboznámil s organizáciou práce a podmienkami štúdia na našej škole.

Slováci a Česi, dva vyspelé národy, sa rozhodli pre korektný spôsob spolužitia na princípe vzájomnej výhodnosti, a tak sa 1.1.1993 objavili na politickej mape sveta dva nové, nezávislé štátne útvary:

SLOVENSKÁ REPUBLIKA A ČESKÁ REPUBLIKA.

Škola sa môže pýšiť v tomto období mimoriadne talentovanými študentmi, ktorí ju úspešne reprezentovali na celoštátnych či dokonca medzinárodných súťažiach. 1. miesto v celoslovenskom kole chemickej olympiády získal R. Baran, ktorý školu reprezentoval aj na medzinárodnej CHO v Taliansku. 1. miesto v medzinárodnej literárnej súťaži Európa v škole obsadila K. Šajbanová a zúčastnila sa aj na medzinárodnej akcii víťazov v Bonne. Najlepšie na Slovensku boli aj víťazky olympiády v cudzích jazykoch. M. Axlerová vo francúzskom a D. Hammerová v nemeckom jazyku. V prednese poézie zvíťazila na Hviezdoslavovom Kubíne M. Matejková. V ZENIT-e v odbore elektronika obsadil Ľ. Ličko 2. miesto na Slovensku.

V roku 1991 nadviazal na tradíciu gymnaziálnych časopisov nový školský časopis Veget, ktorý sa stal hneď po roku svojej existencie najlepším časopisom stredoškolákov na Slovensku na súťaži Štúrovo pero vo Zvolene.

V živote školy však dochádza aj k rušným momentom. Problémy v školstve viedli 18.5.1993 k protestnej demonštrácií učiteľov, organizovanej OZ PŠaV.

28.5.1993 boli prerušené maturitné skúšky i samotné vyučovanie. Príčinou bol telefonický oznam o uložení bomby na škole. Aj školský rok 1994 sa začal pre školu nepríjemnou udalosťou. Neznámi páchatelia sa vlámali do budovy školy a odcudzili veci značnej finančnej hodnoty.

V športovej oblasti si zaslúži pozornosť už 15. výstup na Babiu horu, o organizáciu ktorých sa zaslúžili hlavne profesori Jozef Vavrík a Kamil Bystrický. K vydareným akciám patril aj turistický zájazd do Vysokých Tatier pre študentov 1. a 3. ročníka.

Oddiel karate TJ Mladosť organizoval v októbri 1989 Čs. pohár v kate a kumite mužov a žien.

K rozšíreniu možností našich študentov stýkať sa s európskou mládežou na poli športu prispelo vytvorenie korfbalového klubu na GĽŠ, ktorého tréningový výcvik viedli holandskí tréneri, a to znamenalo začiatok družby medzi slovenským a holandským korfbalovým klubom.

Ďalšie udalosti v skratke:

  • tradičnou sa stala imatrikulácia nových pracovníkov školy v ZK Merina
  • naopak netradičnú formu stužkovej slávnosti si vybrali študenti 2 tried - zájazd do Talianska
  • družba s Uherským Brodom (po rozdelení republiky už medzinárodná ) pokračuje oslavami 400. výročia narodeninami J. A. Komenského v Uherskom Brode
  • v roku 1994 bola zriadená nadácia GĽŠ za účelom podpory všeobecne prospešných cieľov, najmä vytvorenia finančných a materiálnych zdrojov na realizáciu vzdelávania a prípravy žiakov na vysoké školy doma i v zahraničí.

Obdobie školských rokov  1994/95 – 1998/99

Školský rok 1994/95 sa niesol v znamení osláv 345. výročia vzniku strednej školy v Trenčíne, 75. výročia slovenského gymnázia a 45. výročia vzniku súboru Trenčan. Oslavy vyvrcholili slávnostnou akadémiou v Dome armády a slávnostným posedením v školskej jedálni za účasti pozvaných hostí.

Pri príležitosti 5. výročia premenovania školy bolo usporiadané hudobno – literárne pásmo Štúrovci.

K poslednej zmene v zameraní školy dochádza v šk. r. 1995/96, kedy bola škola zaradená do siete 8-ročných gymnázií a od tohto školského  roku existuje na GĽŠ popri triedach štvorročného štúdia aj jedna trieda s osemročným zameraním na výuku francúzskeho jazyka.

1. ročník štvorročného štúdia je rozšírený o predmet náboženská výchova alternujúci s etickou výchovou.

Na základe výukového programu nadácie Baťa Junior Achievement vzniká na ZŠ a SŠ program vzdelávania v oblasti ekonómie. Svoje teoretické vedomosti z aplikovanej ekonómie si žiaci prakticky overujú vo vlastnej firme. Študenti si zakladajú firmu BAPOS a za predmet podnikania si volia prevádzkovanie školského bufetu. Prezident firmy študent A. Bobok získal 2. miesto v súťaži o najlepšieho študenta aplikovanej ekonómie na Slovensku, úspešná bola aj študentská firma . K rozvoju ekonomického myslenia a zručností prispieva aj nepovinný predmet Hospodársky týždeň so základmi ekonomiky a manažmentu.

Zbližovanie s Európou sa realizuje aj naďalej prostredníctvom študijných pobytov a zájazdov v zahraničí. Členovia korfbalového klubu sa pravidelne zúčastňujú tréningových pobytov v Holandsku, študenti francúzskeho jazyka pobytov vo francúzskom Annecy, našu školu navštívil riaditeľ školy v Lyme Regis /Veľká Británia/. V rámci ASF /Americká poľná služba/ absolvujú na GĽŠ 1-ročný pobyt zahraniční študenti: Anastazia Hrdy /USA/, Daniela Cobos /Ekvádor/, Anna Crane/Austrália/ a iní.

Začala sa spolupráca s holandskou školou K.S.G. de Bred na projekte The Image prostredníctvom internetu, na ktorý sa škola pripojila v šk. r. 1995/96.

V auguste 1998 študenti školy pracovali na študentskom projekte v rámci medzinárodnej akcie študentov vo francúzskom Annecy, zameranej na ochranu životného prostredia a v októbri 1998 opäť 8 našich študentov reprezentovalo Slovensko na medzinárodnej konferencii v Nemecku.

Medzi študentské osobnosti týchto rokov sa zaradili Z. Matejková - prvá na Slovensku v geografickej olympiáde, E. Koníčková - prvá na Slovensku v olympiáde vo francúzskom jazyku, H. Šimková s hlavnou cenou v literárnej súťaži Európa v škole, mladý básnik M. Kališ, ktorý už na gymnáziu vydal básnickú zbierku, J. Kohútová - víťazka Svetového pohára v karate a 4-násobná majsterka SR v tomto športe, M. Šimková, juniorská majsterka SR v spoločenských tancoch, E. Ševčíková, víťazka olympiády v anglickom jazyku na Slovensku, E. Kostková, víťazka literárnej súťaže J. Braneckého v próze, M. Manger, víťaz celoslovenskej súťaže v komponovaní a úspešný aj v SOČ, literárnych a žurnalistických súťažiach a iní.

Školský časopis Veget stále patrí medzi najlepšie stredoškolské časopisy, o čom svedčí množstvo ocenení. V celoslovenských súťažiach stredoškolských časopisov získal 2. miesto (Bratislava 1997), 3. miesto (Zvolen 1998),  2. miesto (Trnava 1998) a 1. miesto (Žilina 1998).

28.2.1995 nultým číslom začína vychádzať dvojtýždenník Študentské noviny, určený všetkým študentom stredných škôl na Slovensku. Časopis uverejňuje príspevky študentov stredných škôl z celého Slovenska a chce poskytnúť možnosť rozvoja tvorivosti, výmeny názorov mladých ľudí. Táto iniciatíva je ocenená čestným uznaním na súťaži Štúrovo pero vo Zvolene. Časopis zaniká hlavne z finančných dôvodov.

V roku 1996 nás navždy opustili bývalí kolegovia M. Bičan a F. Kubala, v roku 1998 V. Zákressová a v roku 1999 R. Burian. Gymnázium Ľ. Štúra sa stalo jedným zo zakladajúcich členov Nadácie Ferdinanda Kubalu spolu-zakladateľa súboru Trenčan, ktorá bude každoročne odovzdávať na Habovke na Orave Cenu F. Kubalu pre mladých muzikantov v oblasti folklóru.

Na tradíciu akcií GympelRock nadväzujú na koncerty študentských skupín pod rovnakým názvom a je usporiadaný aj Gympel Folk Festival, reprezentujúci žánre ako folk, country, western, bluegrass a blues.

Korfbalový klub organizuje korfbalový turnaj o putovný pohár primátora mesta Trenčín za účasti holandského družstva. Klub od jeho vzniku vedú profesori A. Fašanková a J. Fabuľa. Družstvo našej školy obsadilo 1. miesto na Slovensku vo vedomostnej súťaži o olympizme.

A opäť ďalšie udalosti v skratke

  • škola usporiadala výstavu ARS IN SCHOLA z tvorivosti študentova pedagógov školy
  • žiaci sekundy vyhrali národné kolo súťaže Rastieme - vzdelávame sa a reprezentovali SR na medzinárodnom stretnutí detí v Paríži (1998).
  • študenti a pedagógovia školy sa vydávajú na náročnú púť po stopách zatykačom stíhaného Ľ. Štúra po názvom 12 zastavení na ceste tŕnistej
  • prvý raz sa uskutočnila imatrikulácia študentov 1. ročníka, ktorú pripravil SKOS (1998)
  • oslavy 40. výročia družby s Uherským Brodom prebehli na Mikulčinom vrchu - Kopánkach
  • nadväzuje sa družba s Gymnáziom Laca Novomeského v Bratislave